Všetkých nás – milovníkov exotického vtáctva – očarúva krásne zafarbenie papagájov. Sú nádherne farební, čo sa nedá porovnať s naším domácim vtáctvom. Perie je krásnych jasných a dúhových farieb a v nevšedných kombináciách.
Čo je však na papagájoch iste tiež veľmi zaujímavé a stojí za pozastavenie, je ich zobák. Ten má pre papagáje veľmi veľký a neoceniteľný význam, čo sa týka zdravého života. Nám, majiteľom a chovateľom zároveň veľa napovie o ich telesnom a emocionálnom zdraví.
Anatomicky sa zobák skladá z vonkajšej rohovinovej časti, ktorá sa nazýva ramfotéka. Tá obklopuje čeľustnú kosť a môže mať rôzne zafarbenie: čierne, červené, prírodnej rohovinovej farby… Ramfotéka je väčšinou tvrdá, ale napr. holuby alebo hydina ju májú mäkkú. Vrchná časť ramfotéky je tvorená rohovinovou bielkovinou – keratinom (tak ako pazúry alebo naše vlasy, nechty). Keratin sa stále vytvára, pretože vrchná časť ramfotéky sa opotrebováva neustálym používaním.
Ramfotéka je tvorená z dvoch častí : horná – rinotéka a dolná – gnatotéka. Dolná časť zobáka je o dolnú čeľusť pripevnená voľne, tým umožňuje veľké rozpätie zobáka pri otvorení. Zaujímavosťou je, že horná a dolná čeľusť sa môžu pohybovať nezávisle od seba. Dolná časť zobáka je veľmi pohyblivá, čo umožňuje dobre narábať s potravou, prípadne ju premiestňovať v zobáku (dravci alebo napr. tukani túto schopnosť nemajú).
Veľkosť zobáka je u vtákov rôzna a rôzna je i u jedného vtáka v priebehu roka. V lete napr. keď je dostatok ovocia a zeleniny, zobák je dlhší a v zime, keď vták viac konzumuje a obhrýza semená a zrniny, je menší v dôsledku opotrebovania.
Zobák si vtáci udržujú v čistote – otierajú si ho o bidlo a je pre nich určite ozdobou.
Jazyk papagájov je väčšinou tlstý a svalnatý, ale napr. u loriov je štetinkový. Jazyk stojí tiež za povšimnutie, pretože je jedinečný. Je veľmi svalnatý a ohybný, čo umožňuje dobre narábať s potravou. Najzaujímavejšie však je, že papagáje majú na rozdiel od človeka, veľmi málo chuťových pohárikov. Kým človek ich má asi 9000, tak papagáje asi len 350. Z toho vyplýva, že o chuti toho veľa nevedia. O korelách je všeobecne známe, že nerozoznajú sladkú chuť a nie je žiadnou novinkou, že papagáje nerozoznajú ani ostrú príchuť.
Zobák, ktorý slúži najmä na lúskanie potravy, je však i jemný hmatový orgán. Krásny pohľad je na papagája, ktorý si „upratuje“ a čistí svoje perie. S akou citlivosťou, jemnosťou a presnosťou si prejde každé malé pierko! Je až nepochopiteľné ako presne vie narábať niekedy s obrovským zobákom. Túto presnú prácu zobáka umožňujú hmatové čidlá.
Ďalšia obdivuhodná činnosť spojená so zobákom je kŕmenie práve vyliahnutých mláďat. Predstavme si napr. veľkú aru a jej obrovský zobák a ako jemne s ním narába pri kŕmení maličkých drobčekov a pri tom ich neporaní. Z toho vyplýva, že zobák vôbec nie je necitlivý, ale naopak veľmi jemný a citlivý hmatový orgán.
Zobákom navyše papagáj vyjadruje svoje nálady a pocity. So široko otvoreným zobákom si vyžaduje rešpekt a v prírode zaženie protivníka do „úzkych“. Zápasenie zobákom sa v angličtine nazýva „beak wrestling“ a je to obľúbená hra papagájov.
Výrazom maximálnej pohody je škrípanie zobákom „beak grinding“. Je to znak toho, že papagáj je veľmi spokojný, ukľudnený a chystá sa pospať si.
Naopak – zobák môže slúžiť i ako obranný orgán. Klovnutie zobákom papagája môže byť veľmi bolestivé. Našťastie mu predchádza „reč tela“, čo nás môže upozorniť a môžeme včas uhnúť. Pri klovnutí sa zobák veľkého papagája môže do kože zaryť silou až 35-50 kg na cm2. Ak by chceli papagáje bojovať zobákom a zraniť nás, určite by sa im to podarilo. Našťastie to nie je u nich bežné a stáva sa to len v krajnom obrannom prípade.
Všetky tieto činnosti zobáka nás presviedčajú o tom, aký je pre ich nositeľov neoceniteľný a potrebný. Ako s ním vedia šikovne narábať !
Veľa krát to však neoceníme – hlavne vtedy, keď nám demolujú a obhrýzajú nábytok alebo všeličo iné…. Zobák pravidelne dorastá až o 2,5 – 7,5 cm ročne. Obhryzávací pud papagájov je preto rodový a normálny.
Ak chceme, aby mal náš papagáj zobák stále ako ozdobu a na druhej strane si chceme uchovať zariadenie v pôvodnom stave, doprajme nášmu miláčikovi dostatok materiálu na ohryzávanie. Nedeľnú zdravotnú prechádzku spojme s užitočným a vráťme sa domov s čerstvými halúzkami bazy, vŕby, ovocných stromov a papagáj okrem toho, že sa zabaví a nasaje potrebné živiny, „ošetrí“ si svoju ozdobu.
(zdroj: časopis Papoušči)