Žaky sú veľmi pekné, aj keď málo farebné papagáje a ich chov v zajatí patrí medzi najrozšírenejšie. Farebnosťou veľmi nevynikajú, ale v inteligencii a v schopnosti imitovať zvuky a slová ich neprekoná pravdepodobne žiadny iný vták. Bežne sa ručne dokrmujú a potom sú veľmi častým spoločníkom v domácnosti. Ale kto sa môže pochváliť takouto raritou?
Boli sme na návšteve u známeho chovateľa exotického vtáctva v Nemecku a ten sa takýmto párom veru pochváliť môže. Chovný pár nie je celý červený, trochu do červena je len jeden rodič, druhý je klasický šedý. To znamená, že jeden z rodičov alebo aj obidvaja majú v sebe gény, ktoré spôsobujú takéto zafarbenie. Mláďatá budú dosť červené, čo ešte teraz nie je ani dobre vidno, pretože sa ešte len operujú. Všetky mladé ani nemusia byť červené. Niektoré z toho istého hniezda sú úplne šedé, ale aj tak budú mať v sebe gén spôsobujúci červené zafarbenie. Červené žaky majú veľmi veľkú trhovú hodnotu a sú snom asi každého chovateľa. Dokonca v Afrike sú farmy, ktoré sa venujú hlavne kríženiu žakov s cieľom dosiahnuť čisto červenú farbu.
Niekedy nezvyčajné zafarbenie môže byť aj prejavom choroby (veľmi často PBFD), ale títo boli otestovaní a sú celkom v poriadku. Otázkou ešte je, či po prvom preperení budú stále pekné červené…
Farebné mutácie u vtákov sú veľmi bežné. Veľa chovateľov sa touto „vedou“ zaoberá a cielene sa snaží o dochovanie vtákov nezvyčajných farieb u rôznych druhov papagájov. Je veľa diskusií, či je to správne, či by nemali byť zachované prírodné zafarbenia. Veľa chovateľov a odborníkov oponuje tým, že takéto „defekty“ sa stávajú aj v prírode, len sú zriedkavé. Väčšinou inak zafarbený vták nezapadá do kŕdľa a potom sa ďalej nerozmnoží. Čiže jeho gény prirodzene zaniknú. V zajatí sa práve u takéhoto jedinca gény podporia a ďalším množením ešte zvýrazňujú.