Mať doma papagája je milé, zábavné, ale predstavuje to aj veľkú starosť. To povie každý kto nejakého vlastní. Okrem všetkého ostatného čo papagáj potrebuje a o čom sa už popísalo dosť, je prirodzené, že aj papagáj tak ako každé iné zviera alebo tak ako aj my ľudia, musí vykonávať aj svoju vyprázdňovaciu potrebu. Otázkou je, kde ju má vykonávať, aby nebolo všetko špinavé.
Kto už papagája má, tak vie ako to u nich funguje. Špinenie je u nich veľmi časté, dá sa povedať, že každých cca 20minút. Našťastie ich trus nie je vôbec cítiť, čo je veľká výhoda oproti psom, mačkám. Je to vďaka tomu, že papagáje sú v podstate bylinožravé, nekonzumujú nič živočíšne, takže nenastáva rozklad živočíšnych bielkovín, ktoré je veľmi cítiť. Papagáje tým, že sa živia len semenami, zrninami, ovocím, zeleninou, orechami, rôznymi plodmi, bobuľami….. prijímajú len rastlinnú potravu. Na živočíšnu a ľudskú stravu nemajú prispôsobený žalúdok a preto by sme im takúto stravu ani nemali ponúkať.
Ako papagája naučiť robiť potrebu na jedno miesto? Chce to veľkú trpezlivosť, ale dá sa to. Potvrdí to veľa majiteľov, ktorí to s nimi zvládli. Každý kto papagája má, vie, že akonáhle ho vypustí z klietky, o veľmi malú chvíľu sa vyšpiní. Platí to hlavne ráno. Trus sa totiž počas noci nahromadí v jeho črevách a po prvom rannom preletení a popreťahovaní sa, papagáj urobí veľkú nádielku. Preto je dôležité hneď po vypustení, resp. po vybratí papagája z klietky tým, že si prejde na ruku, dať ho ako prvé na miesto určené na vykonanie jeho potreby. Môže to byť vrch klietky, bidlo, lano…. pod všetko však treba niečo podložiť. Najviac sa osvedčili vtáčie stromy, ktoré sú ukotvené v nejakom podstavci alebo v tácke. Tácka je potom veľmi praktická, pretože sa dá do nej nasypať piesok (taký ako je určený napr. pre mačky), ktorý trus obalí a celý odpad pod stromom nevyzerá veľmi odpudzujúco. Občas treba piesok prehrabať, trus vyhodiť a piesok dosypať. Dôležité je spočiatku sledovať čas a o cca 15 – 20 minút papagája znovu odniesť na určené miesto, aby sa znovu vyšpinil. Osvedčené je potrebu spojiť aj s nejakým slovíčkom. Papagáj si časom spojí potrebu so slovíčkom a miestom a neskôr aj sám odletí a potrebu vykoná sám. Veľkou výhodou je aj to, že každý majiteľ papagája presne vie, kedy sa vták chystá vyprázdniť. Papagáj cúva, cúva, myká zadočkom a v podstate sa na to viditeľne pripravuje. Je celkom vtipné ho pri tejto činnosti sledovať. Vtedy sa ešte dá stihnúť odchytiť ho a znovu preložiť na určené miesto.
Ale pozor! Aj pri veľmi šikovnom jedincovi, ktorý to má už naučené, sa môže kedykoľvek vyskytnúť nehoda. Nie je to predsa nič, čo by sa nedalo prepáčiť. Keď sa mu to prihodí, netreba ho nijako trestať. Treba mu len dohovoriť, pretože papagáje sú tvory veľmi vnímavé a inteligentné. Tak isto aj v opačnom prípade, keď si odletí sám na správne miesto a vykoná tam potrebu, treba ho veľmi jasne pochváliť alebo aj odmeniť.