|
|
Opäť sa nám potvrdilo, že vtáčí rodičia nie sú práve ideálni rodičia. Znovu sme našli v našom chove jednu nepodarenú samičku – tentokrát andulku.
Andulky sú milé živé vtáčiky. Od skorej jari do neskorej jesene sú aj veľmi plodné. Stihnú nasadnúť niekoľko krát a vychovať niekoľko hniezd. Väčšinou sú to dobrí a starostliví rodičia, ktorí sa idú roztrhať, aby stihli nakŕmiť všetky svoje mláďatá v búdke.
Ale stáva sa aj toto!
Každý týždeň kontrolujem hniezdne búdky. Či sú čisté, či je v nich dostatok čistých hoblín, či sú mláďatká nakŕmené, celé, živé …. V jednej búdke som našla 4 mláďatká, z toho 2 doráňané. Ťažko povedať čo sa stalo, ale najskôr im to niekto urobil. Vyčistila som búdku, mláďatká som dala do čistých hoblín a ponechala som ich napospas ich osudu. O ďalší týždeň pri ďalšej kontrole bolo však už jedno zranené mláďa mŕtve. Prešlo pár dní a ďalšie mláďa bolo celé krvavé a mŕtve na spodku voliéry vonku z búdky. Ako prísť na to, kto im to robí? Ktorá z anduliek je kanibalka? Chováme ich totiž kŕdľovo v spoločnej voliére viacej párov spoločne a preto sa dá len ťažko zistiť, ktorá je takáto zlá.
 posledné doráňané, ale živé mláďa
Pri ďalšej kontrole bolo ďalšie mláďa krvavé vypadnuté von z búdky, ale ešte živé. Posledné bolo v búdke obžraté až na lebku tesne pred smrťou a nad ním jeho matka okolo zobáka celá krvavá. Konečne som ju prichytila pri čine! Chúďatká malé, takto jej vlastné detičky trpeli. Starú andulku sme dali okamžite preč a posledné živé mláďatko je zatiaľ síce celé doráňané, s poškodeným krídelkom a očkom, ale živé. Ujal sa ho jeho vtáčí tatino a vzorne sa o neho stará. Otázka je, či sa mu krídelko zahojí a bude lietať a či skutočne prišiel o jedno očko. To ukáže čas, keď sa mu všetky rany zahoja. Ostane u nás aj keby bol akýkoľvek invalid, pretože statočne o život bojoval.
Príroda je naozaj nevyspytateľná a vždy niečím prekvapí. Či je to u ľudí alebo u zvierat, stále sa nájde niečo, čo v tom lepšom prípade vyvolá úsmev na tvári. Tentokrát ide o tzv. vlasový vír na hlave.
My ľudia sa dosť hneváme alebo nie sme spokojní, keď sa nám na hlave už od malička ukazuje vlasový vír. To znamená, že môžeme robiť čokoľvek s účesom, môžeme sa trápiť a gélovať vlasy akokoľvek, aj tak si pôjdu po svojom.
Ale že takéto niečo sa vyskytne aj u papagájov s pierkami, to nás prekvapilo. Dokrmujeme teraz 3 mladé ary zelenokrídle (ara chloroptera) z jedného hniezda a každá z nich je iný fešák, čo sa týka účesu.
Na najmladšom samčekovi sme pri operovaní hlavičky najprv s hrôzou zistili, že hlava bude krivá. Po dokonalom skúmaní a prehmatávaní hlavičky nám ale vyšlo, že hlava je v úplnom poriadku. Pohľad skresľuje rast pierok. Idú totiž jedným smerom do boku, na jednej strane pekne stoja, na druhej ležia. Samček vyzerá ako po špeciálnom účese u kaderníka. Samozrejme, že skúmanie hneď pokračovalo u ostatných súrodencov a výsledok je takýto : druhá samička má tiež vír, ale ide úplne inak ako pri mladšom samčekovi. Jej idú 2 víry smerom oproti sebe a zbiehajú sa v strede, čiže vyzerá ako fešák zo 60-tych rokov.
Tretí najstarší samček nemá na hlave nič mimoriadne, pierka mu idú úplne normálne, takže je priam „obyčajný“.
 najmladší samček  najmladší samček  najmladší samček – vír jedným smerom
 samička s vírom do stredu  samička  najstarší samček  úplne „obyčajný“ samček
Podarilo sa nám pre naše mladé vtáčiky zriadiť samostatné obydlie, kde sú v bezpečí, v teplúčku, kde majú veľký priestor, voľnosť pohybu a nemusíme sa báť, že sa im niečo stane alebo že nám uletia. Majú dostatok priestoru pre svoje prvé pokusy lietania, šplhania a objavovania sveta mimo klietok.
  
 Priestor je rozdelený na 2 časti. V jednej časti sú naše v poradí druhé najmenšie mláďatká, ktoré sú ešte len v krabiciach s hoblinami, kde sa im dobre a pohodlne spinká alebo sú už v malých klietkach a len sa začínajú orientovať v priestore. (Úplne najmenšie mláďatá sú v inkubátoroch alebo v odchovniach). Druhá časť je chránená mrežou proti nehodám s uletením, ktoré by sa mohli stať pri návšteve zákazníkov, ktorí sa prídu potešiť s mláďatami. Tam máme už „veľkáčov“, ktorí prišli na to, že krídla sú asi na lietanie, že sa nimi dá mávať a majú tam dostatok záchytných a pomocných bodov v podobe lán, hojdačiek, rebríkov a pod. Tam si skrátka užívajú. Tešíme sa s nimi !
 
Singapur je mesto tretieho tisícročia a je to skutočne vidieť. Nová doba s veľkolepou technikou je všade okolo, mesto je čisté, krásne zelené, budovy obrovské, všemožných tvarov. Klimatizované je snáď všetko – každá budova, každý hotel, metro, obchody… a aj ulica !!
Samozrejme sme v Singapure nemohli vynechať povestný JURONG Bird Park. Park je venovaný výlučne len vtákom všetkého druhu – od tučniakov až po papagáje. Oproti zoo v Bangkoku je veľmi čistý, dobre zorganizovaný, o zvieratá je postarané veľkolepo. Je veľmi veľký – človek by tam mohol stráviť celý deň, ak by chcel všetko aspoň zbežne vidieť. Okrem toho, že chodíte v krásnom už tropickom prostredí (Singapur je menej ako 140km vzdialený od rovníka), môžete sa pobaviť na rôznych predstaveniach so zvieratami.
Hneď pri vchode sedelo zopár krásnych veľkých ár a kakadov, ktorí vítali návštevníkov. Len sme nechápali, že tak krásne celý deň sedia – žeby podstrihnuté letky?
 
Celá záhrada je robená vo veľkom. Voliéry pre vtáky sú obrovských rozmerov. Celé kŕdle plameniakov alebo pelikánov žijú na veľkom jazere s umelými ostrovčekmi a vodotryskami alebo s umelými vlnami. Zaujímavé je pozerať, keď ich ošetrovatelia kŕmia. Aj takéto veľké vtáky dokážu byť celkom krotké a za potravou idú úplne blízko až k návštevníkom.
   
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Osobitná veľká časť záhrady patrí chovu tukanov a zoborožcov. Keďže ich domovom je Ázia, Indonézia, Jáva…, dokonca niektoré druhy žijú aj priamo v Singapure, asi nie je problém s ich chovom. Obrovské voliéry boli tak husto zazelenené, že vtákov sme niekedy ani nevedeli v tej džungli nájsť. Boli tam aj niektoré unikátne kúsky : aceros undulatus, buceros rhinoceros borneoensis, aceros comatus, buceros bicornis… toco toucan… a veľa veľa ďalších.Všetci mali zavesené veľké búdky, tak len možno veriť, že sa v zajatí aj rozmnožujú .
   
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….
Úžasným zážitkom je byť v obrovskej voliére (skôr sa dá povedať, že je to kus oploteného lesa) s loriami. Je ich tam veľké množstvo, voľne medzi nimi chodíte po mostíkoch, drevených terasách a kŕmite ich ich obľúbeným nektárom. Lorie sú veľmi krotké, zvyknuté na ľudí, kŕmia sa priamo z rúk. Z tejto voliéry sa vám ani nechce odísť, lorie sú veľmi krásne, veselé – zážitok.
   
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..
Ďalšou neuveriteľnou voliérou je Waterfall Aviary – kus oplotenej džungle s vodopádom. Žije v nej veľkémnožstvo vtákov rôznych druhov. Od malých hmyzožravých, cez rôzne druhy holubov, kačíc, až po papagáj.
   
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Počas prechádzok po parku si môžete oddýchnuť na vtáčom predstavení s voľne lietajúcimi arami, kakadami, zoborožcami, či plameniakmi.
   
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….
Čo sa týka papagájov -chovajú ich zaujímavo. Zásadne je v jednej voliére viacero druhov a veľa kusov. Všetky papagáje chovajú kŕdľovo. Všade boli povešané aj búdky – ktovie či aj odchovávajú v kŕdľoch… Videli sme veľa druhov ár, od malých až po najväčšie, kakady, amazoňany, stredné papagáje ako senegalské, patagónske, rôzne aratingy, amazoniky, pyrrhury, konžské…
   
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….
Zaujímavé bolo prejsť si pavilónom, kde za sklom mohli ľudia vidieť ako sa liahnu vajíčka a ako sa odchovávajú mláďatá. Potešili sme sa, že používajú odchovne značky Brinsea a Rcom. To dokazuje ich kvalitu, keďže sa používajú na celom svete.
   
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Tento vtáčí park je naozaj nádherný a je sa tam na čo pozerať. Okrem krásnej prírody, si tu milovníci vtákov ozaj prídu na svoje a aj sa poučia. Nájdu tam ešte veľa náučných pavilónov, kde sa môžu dozvedieť všelijaké zaujímavosti napr. o hniezdení vtákov, o ich vajíčkach, o ich hmotnosti… atď. Celý vtáčí park je jeden veľký zážitok.
Na našich cestách, tentokrát po Ázii, sme navštívili ZOO v 12 000 km vzdialenom hlavnom meste Thajska v Bangkoku. Má populárne dve zvieracie záhrady : v centre mesta je DUSIT Zoo a mimo Bangkoku je SAFARI World. My sme sa kvôli nedostatku času dostali len do menšej záhrady, do DUSIT Zoo priamo v meste.
Záhrada je rozlohou dosť veľká, takže po nej ako dopravný prostriedok premáva vláčik. Voliéry so zvieratami sú okolo veľkého jazera, po ktorom sa môžete plaviť na šľapacích bicykloch a vychutnať si atmosféru subtropickej záhrady. Jazero je však asi najväčšie lákadlo v celej Zoo. Čo sa týka vegetácie, je to pre nás Európanov s miernym podnebím naozajstný raj a pastva pre oči. Samé palmy a kvitnúce stromy. To je tá veľká výhoda oproti naším podmienkam. Zvieratám netreba stavať žiadne zálety a vykurované ubykácie, žijú si skoro ako doma v džungli.
Šok sme zažili, keď okolo nás šľapajúc na bicykli v jazere plávalo niečo ako 1,5m dlhý krokodíl, asi to bol nejaký druh varana alebo iného plaza, ktorého my nepoznáme (odborníci na plazy určite vedia).
Jedna časť záhrady bola práve vo výstavbe, ale ostatná časť bola pekná (ak si nevšímame neporiadok a kade-tade pohádzané smeti). Voliéry pre zvieratá sú robené veľkodušne, veľkých rozmerov. Rôzne druhy plameniakov a pelikánov žijú spolu vo veľkých kŕdľoch pri jazierkach, vo veľkom akváriu chovajú aj zopár tučniakov.
 
V Thajsku žije vo voľnej prírode veľa zoborožcov, takže bolo v ZOO veľa voliér práve s ich domácimi vtákmi. Na tabuli je vidieť, ktoré zoborožce žijú v Thajsku vo voľnej prírode.
Krásne veľké voliéry pre zoborožce
 
Zvierat bolo v záhrade veľa, ale nás – milovníkov papagájov, zaujímali samozrejme hlavne papagáje. Tých tam žiaľ až tak veľa nebolo. Voliéry neboli také pekné a neohúrili nás. Ani osadenstvo papagájov nebolo veľkolepé. Chovajú len zopár papagájov : alexandrov, agapornisov, v jednej voliére boli spolu ararauny, ary zelenokrídle, ambigua a zopár arating, v ďalšej zopár menších ár ako ara severa, ara nobilis, ara auricolis, v ďalšej bolo niekoľko kakadov – molucký, pár žltolícich, kakadu galerita…., v inej pár žakov… Zaujímavé, že chovali viacej kusov z viacerých druhov spolu v jednej voliére a vtákom to zjavne nevadilo.
 
 
V záhrade však muselo byť „výborné ovzdušie“, pretože sa na okolitých stromoch usadilo veľa bocianov, ktoré na nich vo veľkých skupinách hniezdili. To bol veľmi krásny pohľad.
Menej pekný, skoro hororový pohľad bol na inváziu veľkých čiernych havranov, ktoré boli riadne premnožené a otravovali ako zvieratá, tak ľudí. Bolo ich tam neuveriteľne veľa, živili sa odpadkami.
Celkový dojem z tejto ZOO nebol zlý, ale videli sme už aj krajšie. Ak sa však v Bangkoku vyskytnete, pozrite si ju a strávite pekné popoludnie.
.
Nie každý chovateľ exotického vtáctva vie ako správne evidovať svoje chovy a následné odchovy tak, aby boli v súlade so zákonom o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín CITES.
O správnom postupe hovorí novelizácia zákona č. 15/2002 Z.z. a doplnenie niektorých zákonov od 1.1.2013, taktiež novelizácia vyhlášky č. 110/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 15/2005 Z.z. s platnosťou od 15.3.2013.
Krátky a stručný popis úkonov v prípade živočíchov spadajúcich do skupiny CITES I alebo II nájdete v prílohe, ktorú vypracovala Ústredná odborná exotárska komisia na Slovensku na čele s predsedom Milanom Vávrom.
Postup pri prihlasovaní živočíchov zaradených do CITES I a II_upraveny_exotari
Príloha Potvrdenia o prevode exemplára :
Cieľom našich dovolenkových a výletových ciest sú väčšinou zvieracie parky a záhrady. Tento krát sme sa vybrali do Belgicka navštíviť veľmi známu botanicko – zoologickú záhradu pri meste Brugelette – PAIRI DAIZA.
Pairi daiza znamená v starovekej perzštine „uzavretá záhrada“. V tomto prípade ide o nesmierne veľkú záhradu, ktorá má rozlohu až vyše 22 hektárov. Zriadená bola na úpätí zrúcanín opátstva cisterciánskeho rádu Cambron, chránená je veľkým 3 km dlhým múrom. Záhrada je robená úplne iným štýlom ako sme navyknutí v iných zoologických záhradách. Je delená geograficky a tématicky. Prechádzate sa rôznymi kontinentmi, kde vždy môžete vidieť autentickú dedinu z určitej oblasti zemegule so záhradami a rastlinstvom, ktoré by ste tam našli aj v skutočnosti. Všetko dopĺňajú aj príslušné zvieratá, ktoré v danom území aj skutočne žijú. V celej záhrade je asi 5000 zvierat. Väčšina z nich je voľne pustená a prechádzate sa priamo medzi nimi. Sú na ľudí navyknuté, väčšinou si ich môžete aj pohladkať. Záhrada je taká obrovská, že pešo sa ani nedá za jeden deň prejsť. Dobré je využiť vláčik, ktorý návštevníkov vozí po celom areále.
Pokúsim sa aspoň trochu priblížiť niektoré zaujímavé časti záhrady. Naozaj je to len malá časť toho, čo môžete vidieť naživo.
Prvou zastávkou je hneď pri vchode veľký pavilón nazývaný OASIS, ktorý je robený ako subtropická oáza so stálou teplotou. Darí sa tam preto subtropickým rastlinám ako sú banánovníky, liany, ibišteky, rôzne kaktusy…, sú tam umiestnené taktiež zvieratá, ktoré žijú v teplých krajinách. Nájdete tam obrie korytnačky z ostrova Aldabra pri Seycheloch, ktoré vážia až 80kg a dožívajú sa vyše 100rokov. Zaujímavé sú napr. opičky Tamarin, ktoré pochádzajú z Kolumbie a sú ohrozené kvôli výrubu dažďových pralesov. Vo voliérach je možné vidieť nádherne zafarbené veľké vtáky zoborožce (napríklad veľmi zriedkavý a vzácny Hydrocorax alebo Aceros undulatus), malé ovocožravé lorie, rôzne druhy vĺh … alebo okolo vás budú na voľno poletovať rôzne iné vtáky. Zaujímavosťou pre chovateľov je pozrieť si kamennú stenu, ktorá je určená na hniezdenie európskej vlhy (Merops oplaster). Tie si do steny, ktorá je zozadu piesková, vyhlbujú dlhé tunely (až 2m dlhé), kde na konci v hniezdnych komorách kladú vajíčka. Či sa tu odchov darí nevieme, pretože je známe, že takýto odchov je veľkou vzácnosťou.
Táto časť je robená formou obrovskej voliéry, v ktorej je kus krásnej zelenej prírody. Voliéra je taká veľká, že si skoro ani nevšimnete, že v nejakej ste. Vtáky, ktoré v nej žijú sa tu určite necítia nijako obmedzené. Lietajú si v obrovskom priestore a páči sa im tak, že tu aj hniezdia. Vo voliére sa cítite ako v lese s jazierkom a potôčikom. Celou voliérou vedie povrazový mostík, ktorým sa dostanete von do úplne inej „krajiny“.
Ďalšou zastávkou je čínska časť s pravou čínskou čajovňou, ktorá presne zodpovedá architektúre zo 17. st. Stavali ju skutoční čínski stavbári a pravý je na nej snáď každý detail stavby. Nie je to žiadna úbohá kópia – každá kľučka, pánt, svetlo, skrutka…. všetko je veľmi autentické. V čajovni sa dá posedieť pri čínskom čaji a aj najesť (veľmi draho). Okolie tvoria krásne upravené záhrady a dvor na pravý čínsky spôsob.
Medzi jednotlivými „kontinentmi“ sa presúvate po veľmi dlhých a vysokých povrazových mostíkoch. Niekedy sa hojdajú veru dosť, treba sa pridŕžať…
Mostíkom sa dostanete do austrálskej buše a austrálskej dediny Mura-Mura. Voľne sa prechádzate austrálskou krajinou medzi kengurami a inými austrálskymi zvieratami. Vojsť sa dá aj do peknej obrovskej voliéry s mnohými austrálskymi papagájmi : andulky, korely, kakady, eklekty, rozely… Zaujímavé je, že papagáje tam aj hniezdia, napriek hluku a veľkému počtu návštevníkov.
Iný druh kultúry uvidíte v „Afrike“. Môžete prejsť africkou rybárskou dedinou na koloch, kde uvidíte autentickú školu, obchod, v okolí môžete vidieť africké zvieratá ako žirafy (dajú sa aj pohladkať z terasy, ktorá je upevnená na strome blízko ich ohrady), slony, byvoly, levy, v korunách stromov opice. Môžete sa prejsť aj dedinou na súši medzi krásne pomaľovanými domami postavenými z červenej zeme a so slamenými strechami. V domčekoch môžete vidieť zariadenie domorodých kmeňov, vo voliérach lietajú africké vtáky (napr. jedna veľká voliéra je plná agapornisov). Veľkou vzácnosťou je výzorom pripomínajúci prehistorický vták člnozobec africký (Balaeniceps rex), ktorého je možné vidieť len vniektorých európskych zoologických záhradách (aj pražská ZOO má pár) a odchov v zajatí je skoro nemožný.
Nezabudnuteľná je aj indonézska časť. Prechádzate sa popri budhistických chrámoch, medzi krásnymi farebnými exotickými rastlinami a kvetmi, banánovníkmi, vidíte tu zvieratá ako slony, makaky, antilopy, zoborožce, dikobrazy…. , môžete vidieť ako sa pestuje ryža na miniatúrnych ryžových kaskádovitých políčkach. Atmosféru dopĺňajú obrovské kamenné sochy budhu. Malých návštevníkov poteší predstavenie krotkých slonov.
Ešte môžete vidieť kopu iných zaujímavých vecí : obrovskú loď, ktorá dokonale imituje otrokársku loď na prevážanie otrokov z Afriky. Zariadená je dobovo, ale je plná rôznych terárií plných plazov, hadov, chrobákov a iných drobných zvierat. Nájdete tam aj malé múzeum absurdností a bizarností. Krásny zámoček je zase prerobený tak, že vnútri máte pocit, že ste v ponorke. Ilúziu dotvárajú napr. aj zvuky a hlasy námorníkov. Výhľad z okien vám navodzuje pocit, že ste pod vodou. Okrem toho je plná akvárií kde môžete vidieť tisíce rôznych rýb, žralokov, medúz – malý morský svet.
Aj milovníci papagájov si prídu na svoje. Popri chodníkoch je postavených veľa voliér, ktoré sú pekne zakomponované do celkovej prírodnej atmosféry a sú plné rôznych papagájov. Čo sa týka množstva druhov papagájov, veľa ich nie je. Ale to nie je cieľom tejto záhrady. Nájdete tu žaky, ary, kakady, celý húf arating. Inak sú papagáje umiestňované geograficky podľa kontinentov.
Ak si chcete posedieť, tak popri lavičkách sú veľmi zaujímavé a nevšedné sochy a súsošia. Keď ste unavení, oddýchnuť si môžete na predstavení voľne lietajúcich dravcov – púšťajú ich tesne nad vašimi hlavami. Dravce chodia pomedzi návštevníkov, vôbec sa neboja. Deti sa môžu vyšantiť v úžasnom detskom ihrisku, celú dobu sa prechádzate medzi obrovskými starými stromami, nádherne upravenými záhradami.V celom areále je veľa bufetov a reštaurácií, takže ani hladom a smädom trpieť nebudete.
O tejto nevšednej záhrade by sa dalo ešte veľa popísať, ale nikdy sa nedá presne opísať to, čo je lepšie vidieť na vlastné oči. Preto, ak ešte neviete kam toto leto na výlet, vyberte sa do Belgicka a nemiňte park PAIRI DAIZA.
|
|
