Korela chocholatá (Nymphicus hollandicus)
krotké mláďatká
Korela chocholatá je papagáj u nás veľmi obľúbený a často chovaný. Starať sa doma o korelku nie je vôbec náročné, môže s tým začať aj úplný začiatočník. Je to veľmi zábavné a jednoduché.
Korela pochádza z Austrálie. Obýva celý kontinent, prednosť dáva oblastiam pri vode. Je prispôsobivá rôznemu podnebiu, rôznym teplotám. Žije v húfoch, ktorý sa zdržiava dosť pokope. Je veľmi dobrý letec, dokáže preletieť veľké vzdialenosti pri hľadaní potravy alebo vody. Sú to kočovné vtáky, ktoré sa sťahujú za lepšou potravou alebo vodným tokom.
Z Austrálie sa do Európy dostali ešte v 19. storočí, prvý odchov v Európe sa podaril v 50. rokoch 19. storočia. Pretože chov korely nie je náročný, rýchlo sa rozširovali po celej Európe.
Pôvodné zafarbenie korely vo voľnej prírode je šedé až šedočierne. Tvár, čelo a chocholček je žltý, líčka oranžovočervené. Zobák má šedú farbu. Šľachtením (ale i vo voľnej prírode) dochádza k rôznym farebným mutáciám. Najznámejšie sú:
– lutino
– strakaté
– škoricové
– perlové a lemované
– strieborné
– bielohlavé
– albíni
– a mnoho ďalších…
Korela je vták veľmi spoločenský (vo voľnej prírode žije vo veľkých húfoch), preto je lepšie kúpiť do klietky hneď dve. Je dobré kúpiť mláďatká, ktoré sú ešte veľmi prispôsobivé, ľahko si zvyknú na nové prostredie. Pokiaľ nechcete vtáky do chovu, je jedno, či máte samičky alebo samčekov. Skrotiť sa dajú dobre obidve pohlavia, samček možno lepšie začne napodobovať zvuky, melódie a slová. Je to z toho dôvodu, že sa snaží „konkurovať sokovi“ pri dvorení samičke. Keď budete mať jedného vtáčika, viac sa naviaže na vás, ale bude si vyžadovať oveľa viac pozornosti. Keď budú minimálne dvaja, lepšie si vystačia a aj sa spolu lepšie zabavia. Pri väčšom počte v jednej klietke alebo voliére je dobré dať dokopy mláďatá. Korela sa dožíva asi 15 rokov.
Klietka pre korelu by mala byť dostatočne veľká, aj keď nebude postačovať na prelet. Korely sú veľmi dobrí letci a preto je dôležité dovoliť im v domácnosti sa preletieť mimo klietky. Zabezpečte im preto ďalšie pristávacie miesta v podobe vtáčích stromov alebo iných bidiel v interiéry. Drôty na klietke by mali byť i zvislé i vodorovné, korely sú lezci a lezú po stenách klietky. Z toho dôvodu je dôležité mať klietku nezávadnú, s atestom na farbu. Vysoký obsah olova, zinku a chrómu môže vtákovi dennodenne ozobávajúcemu klietku, veľmi uškodiť. Klietku umiestnite k oknu, ale nie na priame slnko. Nemala by byť v prievane.
Dôležité sú bidlá, ktoré slúžia na obrusovanie zobáka a pazúrov. Výborné sú brúsne bidlá, ale dôležité je dať do klietky i konáriky stromov. Tie slúžia na obrusovanie, ale zároveň z nich vtáky okusujú kôru a získavajú z nej minerálne látky. Konáre by mali byť rôznej hrúbky. Poskytnú dostatok zábavy a „práce“ pre vtáka počas vašej neprítomnosti. Vhodnou podstielkou na dno klietky je piesok, ktorý pomáha udržovať čistotu a zároveň podporuje trávenie. Ak máte klietku s roštom, potom je potrebné dávať do misky alebo priamo do potravy grit alebo piesok s drvenými mušľami.
Potrava a kŕmenie: okrem zrnín, semien a obilovín podávajte vtákom veľa ovocia a zeleniny. Obsahujú veľmi veľa vitamínov a nikdy ich nie je dosť. Podávajte ich radšej v malých dávkach a často, aby boli vždy čerstvé. Podávajte všetky druhy, len šalát a kapustu v obmedzenom množstve. Okrem toho sú dobré i bobuloviny, rôzne plody, zelené listy, bylinky… Zdravé je podávať i naklíčené semená, obsahujú veľa bielkovín.
Korelám zabezpečte dostatok vašej prítomnosti a lásky, doprajte im dostatok zábavy v podobe rôznych hračiek. Chocholček vám prezradí ich náladu : keď je vták kľudný a spokojný, chocholček prilieha k hlavičke, čím je napätejší alebo vystresovaný, chocholček je vztýčený a vzpriamený. Je to prejav nespokojnosti. Ukľludnite ho a budete mať radosť zo vzájomnej spoločnosti obidvaja.