Vtáčiky chováme veľké, malé, po jednom, v páriku, vonku, vnútri… U chovných párov sa chovateľ vždy poteší, ak sa objaví vajíčko a naopak u druhých vtákov, hlavne u domácich maznáčikov nás to nepoteší.
Veľmi často sa stáva, že práve u bytového domáceho maznáčika, ktorý je chovaný len pre radosť, nájdeme znesené vajíčko. Často takíto vtáci ani nemajú podmienky na znášku vajec – napr. hniezdnu búdku, dostatok konárov na stavbu hniezda, nie je vhodná doba ku hniezdeniu a pod. A aj tak vajíčka nájdeme buď na dne klietky alebo aj hocikde inde, kde by sme to najmenej čakali. Tento problém je častejší u menších papagájov ako sú agapornisy, korely, andulky. Ale nie je to nezvyčajné ani i u väčších vtákov. Problém s častou znáškou vajec netreba zanedbávať alebo si ho vôbec nevšímať. Prečo je to tak a čo s tým robiť ?
Vo voľnej prírode obdobie hniezdenia ovplyvňuje veľa faktorov. Predovšetkým je to dĺžka denného svetla, teplota a vlhkosť vzduchu. Tieto zmeny vtáci vnímajú hlavne v oblastiach, kde sa striedajú ročné obdobia. V období tepla je v prírode i hojnosť potravy, ktorá taktiež ovplyvňuje chovanie vtákov. Všetky tieto pocity stimulujú tvorbu hormónov, tie riadia metabolizmus, ich rozmnožovacie aktivity a chovanie. Hormóny sa tvoria v hypofíze, putujú do krvi a ďalej ovplyvňujú pohlavné orgány. Tie sú aktivované a vďaka tomuto stavu sa začnú tvoriť tzv. folikuly – základy budúceho vajíčka. Počas tohto procesu sa mení i chovanie vtákov. V prírode sa buď formujú do húfov alebo naopak začnú sa chovať teritoriálne, až agresívne.
Úplne inak je tomu u vtákov, ktoré sú chované v zajatí, napr. i v domácnosti. Takíto vtáci žijú pri umelom osvetlení, ktoré je zapnuté počas celého dňa. Teplo im je dopriate stále, hojnosť potravy majú tiež celoročne. Veľa krát to môže stimulovať i nechcene aktivitu pohlavných orgánov a proces rozmnožovania. Doma chované samičky sú často veľmi citovo naviazané na domáceho pána a jeho škrabkanie na brušku môže samičku pohlavne stimulovať. Aj keď nemajú samičky k dispozícii búdku, nájdeme vajíčka hocikde po byte v malých zastrčených skrýšach.
Nadmerné a časté znášanie vajíčok môže mať však za následok úplné vyčerpanie samičky. Častá tvorba vajíčok odvápňuje organizmus. Nielenže sa neskôr nedostatkom vápnika vajíčko ťažko vyvinie, ale odčerpávaním vápnika je oslabené i svalstvo, ktoré potom nedokáže vajíčko z kloaky vypudiť. Pri zadržaní vajíčka môže prísť k zápalu pobrušnice. Neustála tvorba vajíčok berie vápnik zo zásob a tým sú narušené metabolické procesy v tele. Vápnik sa odčerpáva z kostí, tie sú oslabené a môže nastať osteoporóza – kosti sa ľahko lámu a vták je v nebezpečenstve.
Ak chceme zabrániť najhoršiemu, je potrebné zabrániť nadmernej a opakovanej znáške. Preto je nutné zredukovať vonkajšie vplyvy na rozmnožovanie. Fázu denného svetla treba znížiť na max. 8 – 10 hodín denne. V noci by mal mať vták absolútny kľud a pokoj. Je dobré dať ho do ticha a tmy, aby si v noci oddýchol a zregeneroval sa. Odporúča sa odstrániť hniezdne búdky a potenciálne miesta na znesenie vajíčok. Vybavenie klietky by sa malo občas meniť, aby sa vták nezačal chovať teritoriálne tak ako v prírode v čase hniezdenia. Ak máme doma párik, nezaškodí občas ich od seba na nejakú dobu oddeliť, aby nemali žiadny zrakový ani zvukový kontakt. Naopak, ak je domáci maznáčik príliš naviazaný na jedného člena domácnosti, je dobré toto puto načas prerušiť. O vtáka nech sa nejakú dobu stará iný člen rodiny. Taktiež hladkanie na brušku tiež treba obmedziť alebo úplne vypustiť, aby vtáka zbytočne pohlavne nestimulovalo. Hojnosť potravy je dobré v tomto období tiež obmedziť. Tá by nemala obsahovať zložky bohaté na tuky. Vhodné je podávať granule, ktoré obsahujú všetky potrebné živiny a vitamíny. Ovocie a zeleninu nedávať vo veľkom množstve – ani v prírode ju vtáci nemajú po celý rok.
Samičkám je nutné dopĺňať dávky vápnika formou doplnkových krmív alebo prípravkov. Tie samičky, ktoré už vajíčka zniesli, necháme na nich potrebnú dobu sedieť a „vychutnať si“ rozmnožovací pud. Keby sme jej ich zobrali, môžeme ju stimulovať k ďalšiemu nechcenému znášaniu.
U veterinára je možná i odborná pomoc – hormonálna terapia. Veterinár môže podávaním určitých prípravkov previesť pohlavné ústrojenstvo do neaktívnej fázy. Posledným krokom je i možnosť chirurgického odstránenia vajcovodov a vaječníkov u samičiek a tým sa navždy zabráni produkcii hormónov a tvorbe vajíčok. Toto je častejšie vykonávané u domácich miláčikov, u ktorých sa s rozmnožovaním vôbec neráta. Takýto nezvratný krok je však potrebný i u samičiek, ktoré sú už z chronického znášania extrémne vyčerpané.
Chronické znášanie vajíčok by sme nemali brať na ľahkú váhu. Vtáka môže extrémne vyčerpať, neustála tvorba vajíčok ho uberá o zásoby vápnika a minerálov. Stres znižuje jeho prirodzenú imunitu a neskôr je náchylný na ďalšie infekčné ochorenia.
(zdroj : Dr.Marcellus Burkle)